Starý kláštor v Piešťanoch, stredoveká pamiatka so zaujímavým príbehom
Nachádzate sa pri zrúcaninách gotickej sakrálnej stavby – kostola, ktorá je najstaršou doteraz známou murovanou stavbou na území dnešného mesta Piešťany. Stavba mala mohutné kamenné základy, jej nadzemná časť bola vybudovaná z tehál, ktoré sú škárované a niektoré časti stavby – rebrá klenby, sochárska výzdoba, ktorá tvorila pevnú súčasť stavby a i. boli zhotovené z pieskovca. Väčšia pozornosť jej bola venovaná až v 19. storočí. Napríklad Alojz Medňanský píše, že ju veľmi poškodila povodeň v roku 1813.
Písomných prameňov k tomuto sakrálnemu objektu tradične nazývanému „Starý kláštor“ je pomerne málo. V roku 1560 sa v Piešťanoch spomínali dva kostoly – jeden farský zasvätený sv. Petrovi (ako starý a zanedbaný, bez cintorína) a iný kostol ako kláštorný, zasvätený sv. Štefanovi kráľovi, ktorý stojí mimo obce a je opustený. Kláštorný kostol je údajne veľmi starý a podľa tradície vraj patril benediktínskemu opátstvu sv. Hypolita. Táto vizitácia popisuje kostol aj podrobne – jeho vzhľad, zariadenie a stav. Až do súčasnosti sa však nepodarilo jednoznačne preukázať aj existenciu kláštora. Pamiatka – zrúcanina gotického kostola – sa nachádza v zastavanej časti mesta v tzv „starých Piešťanoch“. Zástavbu tu tvoria rodinné domy, zvyšok plochy v tejto časti tvoria záhrady a ulice. Všetky archeologické výskumy prebiehali na ploche záhrady a domu na Detvianskej ulici č. 9.
Archeologický výskum na lokalite uskutočnila už v roku 1932 Piešťanská muzeálna spoločnosť a architekt Václav Mencl. Ten sa však zaoberal predovšetkým architektúrou stavby. V rokoch 1981 a 1982 sa na lokalite uskutočnil menší výskum Archeologického ústavu SAV v Nitre pod vedením Alexandra Ruttkaya. A. Ruttkay na ploche na východ od severného presbytéria preskúmal 10 hrobov, 4 hroby odkryl pri výskume časti základov južného presbytéria a 7 hrobov v južnej polovici severného presbytéria. Spolu teda 21 hrobov. A. Ruttkay datoval vznik stavby do obdobia rokov 1330–1360.
Výskumy Balneologického múzea na lokalite sa realizovali po päť výskumných sezón – v rokoch 1991, 1992, 1993, 1994 a 2004. O výsledkoch výskumov múzeum vydalo zaujímavú publikáciu Starý kláštor – výskum gotického kostola v Piešťanoch. Bola preskúmaná ústredná časť plochy stredovekého cintorína, na ktorom sa pochovávalo už pred vznikom gotického kostola (pred prvou polovicou 14. storočia). Mnohé hroby boli rozrušené a čiastočne alebo úplne zničené. Dokazuje to aj veľké množstvo ľudských kostí rozptýlených vo vrstvách. Nálezy tvorili masívne esovité záušnice, koráliky, štítkové prstene, okrúhle bronzové a železné pracky, šatová spona a mince. Hroby sa nachádzali aj vo vnútornom priestore kostola a niektoré z nich boli stavbou prekryté, porušené i čiastočne alebo takmer úplne zničené. Viacnásobné etapovité ukladanie hrobov bolo najintenzívnejšie v priestore priečelia gotického kostola. Medzi odevné súčiastky, ktoré sa v hroboch zistili patria železné a bronzové opaskové pracky, zapínacie háčiky, špendlík, bronzové a strieborné prstene a vlasové krúžky. Nález grajciara Františka I. z roku 1800 môže súvisieť s poslednou fázou pochovávania na prikostolnom cintoríne. Zaujímavý bol hrob 5/91, v ktorom bol pochovaný muž uložený na chrbte s rukami položenými v lone sa v oblasti panvy našla minca – strieborný uhorský denár Ondreja II. (1205–1235) a skamenelina amonita (Lioceras opatinum). Spolu bolo preskúmaných 234 hrobov.
Ďalej sme sa zamerali na preskúmanie vnútorného priestoru kostola. Odokryté boli aj mohutné základy južnej steny lode kostola postavené z lomového kameňa spájaného vysokokvalitnou maltou. Tieto základy nadväzujú na základy južného presbytéria. Odokryli sme aj základy priečelia spevneného vnútorným pilierom a vonkajším rohovým oporným pilierom. V tejto časti na základy kostolnej lode nadväzoval základ mladšej, doteraz neznámej stavby.
Kým v základoch lode gotického kostola prevláda ako stavebný materiál vápenec, v základoch tejto mladšej stavby je to hrubý lomový pieskovec. Vrstvy prekrývajúce hroby, základy sakrálnej stavby a základy mladšej prístavby neboli rovnakého zloženia. Základy stavieb boli v minulosti rozoberané účelom získania kvalitného lomového kameňa ako stavebného materiálu.
Počas výskumu sa našlo i mnoho malých úlomkov kamenných architektonických článkov (rebier klenby) a zlomok kamennej plastiky – ruka držiaca lem šiat alebo plášťa.
Počas archeologických výskumných sezón 1991—1994 a 2004 sa v priestore lokality „Starý kláštor“ našlo 37 mincí. V hroboch v rôznej polohe sa našlo 11 mincí. Ostatné (26 kusov) sa našli v zásype, stavebnej deštrukcii, pri hroboch, vo vykopanej hline a pod.
Projektom Okno do histórie sa aspoň čiastočne splnila túžba akadem. maliara a člena Piešťanskej muzeálnej spoločnosti Janka Alexyho, ktorý navrhoval úpravu a sprístupnenie pamiatky verejnosti už v roku 1932.
Zaujímavé nálezy z výskumu gotického kostola a stredovekého cintorína v lokalite Starý kláštor sú vystavené v hlavnej expozícii Balneologického múzea na Beethovenovej 5 v Piešťanoch. Srdečne Vás pozývame na jej návštevu. Tu si môžete kúpiť aj zaujímavú knihu o výskume tejto vzácnej pamiatky.
Galéria:
© PhDr. Vladimír Krupa
Foto interiéru modelu: Eva Drobná
