Mesto Piešťany.
Erb mesta Piešťany tvorí štít s figúrou barlolámača. Štít je modrý, figúra biela, vlasy a barla sú žlté. Za erb mesta sa považuje aj jeho napodobenina v čierno-bielom prevedení, vyobrazením zodpovedajúca erbu mesta Piešťany. Vlajku mesta Piešťany tvorí šesť rovnakých pruhov v poradí žltá, modrá, biela, žltá, modrá, biela pričom žltá farba začína z hora. Jej rozmery sú v pomere strán 2 : 3 a je ukončená lastovičím chvostom (zástrihom) siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky.
Slovenské liečebné kúpele.
Slovenské liečebné kúpele majú svoju vlastnú štylizovanú verziu erbu mesta Piešťan v upravenej dvojfarebnosti. Súčasťou logotypu je aj slovné spojenie „Kúpele Piešťany“.
Obec Moravany nad Váhom.
Erb obce Moravany nad Váhom pozostáva zo zeleného štítu so strieborným sv. Martinom na koni, s mečom v pravej ruke rozpoľujúc plášť. Strieborná je aj postava kľačiaceho žobráka (Krista) symboly (erb a vlajka). Vlajka obce pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov nerovnej šírky vo farbách zelenej [2/5], bielej [1/5] a zelenej [2/5] a ukončená je tromi cípmi, teda dvomi zástrihmi, siahajúcej do tretiny jej listu.
Obec Veľké Orvište.
Erb obce vychádza z prsteňovej pečate odtlačenej cez papierovú clonu na urbárskej písomnosti z 25. februára 1790 uloženej v Štátnom oblastnom archíve v Nitre. Návrh obecného erbu, zrealizoval autor Dr. Jozef Šimončič. Erb obce tvorí zelený štít so zlatou pažiťou, nad ktorou kľačí strieborný muž – sv. Hubert – za ním zlatý mešec, pred ním strieborný jeleň so zlatým krížom medzi zlatým parožím. Vlajka obce pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej, zelenej a žltej, ukončenej tromi cípmi.
Obec Ostrov.
Erb obce symbolizuje Ostrov a aj miestnu časť Malé Orvište. Na erbe je v modrom štíte na ľavom kolene kľačiaci vpravootočený kráľ v striebornom brnení, so zlatou korunou na hlave, za pásom so zlatým mečom, vpravo striebroodetá zlatým prstencom nimbovaná Panna Mária, pred sebou s Ježiškom rovnakých tinktúr. Vlajka obce pozostáva z ôsmich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej, modrej, bielej, modrej, žltej, modrej, bielej a modrej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Obec Banka.
V modrom štíte na zelenej, červenými zlatostredými kvietkami porastenej pažiti, na striebornom koni so zlatou zbrojou a červeným chocholom sediaci strieborný svätý Martin v podobe husára, so zlatými čižmami s ostrohami, zlatou čiapkou s červeným chocholom a v červenom plášti, s vytasenou striebornou šabľou, pred ním stojaci strieborný zlatovlasý žobrák, opierajúci sa o zlatú palicu, z pravého okraja štítu vyrastajúce tri červené zlatostredé kvety.
Obec Ratnovce.
V minulosti ako symbol obecnej samosprávy používala obec na pečatenie písomností pečať datovanú rokom 1719. V kruhopise pečate je nápis RATNOVCE 1719. V pečatnom poli je schematicky zobrazená postava ženy a iniciálky M A (Margita Antiochijská). V motíve pečate sa odrazila náboženská ikonografia. Kostol v obci je zasvätený sv. Margite Antiochijskej – panne a mučeníčke z 3. stor. Atribúty svätice, ktorá patrí medzi 14 svätých pomocníkov v núdzi a do skupiny 4 veľkých panien, nie sú na pečati rozpoznateľné. Medzi atribúty svätice patrí napr. meč, kniha, martýrska palma, koruna, kríž, kosák, vreteno, drak alebo čert na reťazi atď. Často sa vyskytuje kombinácia uvedených symbolov. Erb obce Ratnovce tvorí v červenom štíte zlatovlasá Margita Antiochijská v striebornom zlatolemovanom rúchu a zlatom plášti, pravicou si kladúca na hlavu zlatú korunu, v ľavici pred sebou so zlatým latinským ďatelinkovým krížom. Symboly (erb a vlajka) obce Ratnovce sú zaevidované v heraldickom registri MV SR pod sign. R-103/03.
Obec Bašovce.
Erb pozostáva z nasledovného. V modrom štíte strieborný prirodzený holub so zelenou listnatou ratolesťou v zobáku. Erb obce bol vytvorený podľa najstaršej doposiaľ známej pečate obce z 18. storočia, ktorá sa zachovala na Urbárskom spise. Autorom erbu je prof. Jozef Šimončič (bývalý riaditeľ archívu v Trnave) a autorom výtvarného zobrazenia je Hynek Čeleda. Erb bol prijatý Heraldickou komisiou v roku 1996 a je zapísaný v Heraldickom registri pod č.: B-72/1996.
Obec Jalšové.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1352, obec- osada je však omnoho staršia. Pôvodne bola majetkom zoborského opátstva. Kúpou prešla do majetku hlohovského panstva v r. 1393. Staré názvy obce – Elsew, Jalsew, Jalsawa – od r. 1770 sa ustálilo pomenovanie Jalšové. Dokumenty a listiny o vzniku obci sa nachádzajú v Štátnom archíve v Nitre – Ivanke, pretože obec vždy patrila do správy Nitrianskej župy. Obec nemá k dispozícii žiadne písomné údaje. Erb obce v červenom štíte zlatá holubica so zlatou žiarou navôkol. Erb obce je registrovaný v Heraldickom registri SR pod signatúrou HR J-11/94. Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (2/7), červenej (1/7), bielej (1/7), červenej (1/7) a žltej (2/7)
Obec Drahovce.
Obec Drahovce, ležiaca na otvorenej rovine bola často navštevovaná rôznymi pohromami a katastrofami.
V rokoch 1530, 1599 a 1663 Drahovce spustošili turecké vojská, o čom svedčia vykopávky tureckých zbraní – turecké meče, dýky. V priestoroch bývalého pohostinstva v hĺbke asi 3 m našla sa skrýša zo zamrežovanými oknami podobná izbe, ktorá sa však pri odstraňovaní rozpadla. Pamätná kniha obce Drahovce sa vedie od 28.12.1934 – vtedy sa kronikárom stal miestny notár Július Ďurkovič.
Obec Trebatice.
História obce Trebatice siaha až do dávneho praveku. Najstaršie osídlenie dokumentujú nálezy kostí mamuta z mladšieho paleolitu (staršia doba kamenná, 38 000-10 000 rokov pred n.l.). Pamiatky sa našli z mladšej doby bronzovej a zo staršej doby bronzovej laténska a germánska osada. Z 2. a 3. storočia sú sídliskové nálezy z doby veľkomoravskej. Prvá písomná zmienka o obci je zachytená v listine zoborského opátstva z roku 1113. Názov obce sa menil. Od roku 1113 sa nazývali Trebeta, od roku 1298 Trebata, od roku 1773 Trebaticze, po maďarsky Trebete, Vágterbete a od roku 1918 po slovensky Trebatice.
