---

 

 

---

Naše naj:

• Kolíska lyžovania na tráve. Kopec Ahoj v Banke a neďaleký Bezovec boli prvými miestami na Slovensku, kde sa uskutočnili prvé jazdy lyžiarov na tráve. V roku 1980 usporiadala TJ Banka prvé oficiálne preteky v lyžovaní na tráve o Pohár Československej spartakiády. Ahoj patrí medzi top európske svahy pre túto disciplínu. Lyžovanie na tráve sa tu aj trénuje a Banka je známa mnohými talentmi, ktoré vyrástli na Ahoji. V posledných rokoch sa tu konajú aj preteky s medzinárodnou účasťou.
• Ahoj je tiež rajom bikerov. Tunajší bikepark má nadmorskú výšku 246 metrov, zimná prestávka je preto krátka, trvá len dva až tri mesiace. Ahoj-Grasski-Bike Park ponúka šesť tratí rôznej dĺžky a náročnosti, každá má svoje meno. Pre skúsených bikerov je určená ťažká freeridová trať Klopky, ktorá vedie po lyžiarskej zjazdovke, alebo trať Hophop. K ťažkým tratiam patrí aj DH, ktorá zahŕňa všetko, čo kopec prirodzene ponúka. Jarok je stredne náročná trať, ktorá využíva prírodný profil podobný U-rampe. Ľahká trať Šlapavá je vhodná pre začiatočníkov, takisto aj Horná. Koho omrzí bike, môže prejsť na horskú kolobežku alebo turistiku.
• Neďaleko obce, len pár minút chôdze cez lesopark Červená veža, nájdete bývalé vyhliadkové miesto Bakchus Vila. Práve tu vraj zložil Beethoven svoju slávnu Sonátu mesačného svitu.
• Do obce patrí kúpalisko Sĺňava. Rovnomenná vodná nádrž, súčasť vodného diela Drahovce-Madunice, je obľúbenou rekreačnou zónou a centrom vodných športov. Sĺňava je zapísaná na zozname vzácnych vtáčích území Európy. Umelý ostrov Čajka sa stal hniezdiskom veľkých kolónií rybára riečneho a čajok. Je tiež zimoviskom vzácnych druhov vtáctva a dôležitou oddychovou lokalitou vodného vtáctva pri jarnej a jesennej migrácii Považím. Okolo hrádze je vybudovaná dvanásťkilometrová asfaltová trasa pre peších, inline korčuliarov aj cyklistov.
• Banka je významným náleziskom pozostatkov pravekej kultúry. Vďaka vyvýšenej polohe nezasahovali túto lokalitu povodne a blízke termálne pramene zasa poskytovali dostatok zveri. Výhody tohto miesta neušli pozornosti pravekých lovcov, čo dokazujú nálezy z rôznych období praveku.
• Lesopark Červená veža lákal v minulosti do Banky aj známych umelcov. Maliar Janko Alexy tu plánoval založiť kolóniu spolu s ďalšími prominentnými slovenskými maliarmi. Zámer však nevyšiel pre problémy so získaním pozemkov.
• Zaujímavosťou Banky sú vínne pivnice postavené v kopci.

Naše tipy:

• Jazda terénnou kolobežkou po Ahoji s výhľadom na kúpeľné mesto Piešťany je nezabudnuteľný zážitok pre dospelých aj deti.
• Bikepark je súčasťou siete cyklotrás. Dostanete sa tam po žltej značke, ktorá spája červenú hrebeňovku s obcou Banka. Tam sa napája na ďalšie cyklistické cesty. Piešťany a okolie sú pre výlety a dovolenky na bicykli ako stvorené. Vedie tadiaľto aj mnoho turistických chodníkov. Pre orientáciu výborne poslúži mapa turistická a cyklistická mapa Považský Inovec, Piešťany.
• Turisti majú v Banke a okolí mnoho možností. Známa sú turistické trasy Havran či Obrázková hora s miestami na opekanie.

Zaujímavosti

Hrad Bana

Historici sa zhodujú, že na kopci, kde vyrástol Kostol sv. Martina, stál predtým hrad Bana. Jeho existencia je do veľkej miery opradená rúškom tajomstva. Všetko naznačuje tomu, že hrad tu stál už v časoch Veľkej Moravy. S veľkou pravdepodobnosťou išlo o staroslovanský hrad alebo hradisko ohraničené valom a palisádami. Išlo o dôležitý hrad, ktorý plnil úlohu správy a vojenskej obrany obyvateľstva tunajšieho regiónu. Kastelánmi boli zväčša príslušníci významných uhorských rodov – Hunt-Poznanovci, Ludanickovci, Forgáčovci či Čákovci. Úlohu hradu po jeho zániku v 13. storočí prevzal hrad Tematín.

Kostol sv. Martina

Kostol sv. Martina sa nachádza na vyvýšenej terase pri Topoľčianskej ceste. Je jedným z mála dvojkostolov na Slovensku. Tvorí ho pôvodný, tzv. starý kostol a nový kostol. Patrónom svätostánku je sv. Martin z Tours. V roku 1963 bol kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti spadá pod piešťanskú farnosť.

Najnovšie nálezy archeologického výskumu svedčia o tom, že pôvodný kostolík vznikol najneskôr v 13. storočí. Počas bádania na jeseň roku 2016 boli objavené stopy po románskom slohu – tzv. apsida (polkruhovitý výklenok typický pre rotundy), ktorá datovanie kostola neoficiálne posúva do obdobia romaniky (11. st. až 1. pol. 13. st.). Na sklonku 16. storočia kostol vypálili turecké vojská.

Zaujímavosťou je, že úroveň podlahy kostola bola vplyvom početných rekonštrukcií postupne navýšená až o 3 metre. V 20. rokoch 20. storočia bol kostol v dezolátnom stave a hrozilo mu zbúranie. O desaťročie neskôr bol v dobových novinách označený za najstarší kostol v Československu – podľa článku má mať 1 300 rokov. Táto informácia sa však dosiaľ nepotvrdila.

Počas druhej etapy archeologického výskumu v roku 2018 bol objavený masívny náhrobný kameň kamenára, ktorý zomrel v roku 1682. Ide o jeden z najstarších náhrobkov kamenára na území Slovenska. Ilustruje vzrastajúci význam remeselníkov vo vtedajšej spoločnosti.

V rokoch 1930 a 1931 bola k starému ranogotickému kostolu pristavaná nová loď, v ktorej sa dodnes slúžia omše. Vo veži sa okrem dvoch zvonov nachádza aj rapkáč, ktorý sa počas veľkonočného obdobia ako jediný v Trnavskom kraji rozlieha ulicami obce. Oproti kostolu sa nachádza cintorín. Priamo pod hrobmi sú vo svahu vybudované vínne pivnice.

Kopec Ahoj

Juhovýchodne od centra obce sa nachádza kopec Ahoj, ktorý sa stal zázemím pre množstvo športov – celoročná turistika, zimné lyžovanie, lyžovanie na tráve, downhillové jazdenie či jazdenie na horských kolobežkách. Lyžiarske stredisko tvoria dva svahy, každý kopíruje jeden vlek. Celková dĺžka zjazdovky je približne 700 metrov.

Kopec Ahoj sa považuje za kolísku lyžovania na tráve – už v roku 1980 bojovali trávoví lyžiari o Pohár Československej spartakiády. Horný svah Ahoja sa radí medzi najkvalitnejšie európske svahy využívané na tento netradičný šport.

Lyžiarske stredisko Ahoj patrí k najjužnejšie položeným strediskám na Slovensku. Nachádza sa v nadmorskej výške len 246 m. n. m., pričom celkové prevýšenie činí 124 metrov. Zimné lyžovanie sa pomaly stáva raritou. Lyžiari a sánkari sa tešia z každej vločky prírodného snehu. Nezabudnuteľným zážitkom je nočné lyžovanie s panoramatickým výhľadom.

V roku 2010 začali nadšenci cyklistiky s budovaním Bikeparku Ahoj. V súčasnosti sa v areáli nachádza 6 rôzne dlhých trás s tromi náročnosťami. Pre začiatočníkov sú vhodné nenáročné trate Šlapavá a Horná. Stredne náročná je trať Jarok. Skúsení jazdci si užijú trate Hophop, Klopky alebo DH. Bikepark navštevujú nielen jazdci z celého západného Slovenska, ale aj z Českej republiky.

V roku 1934 vyrástla na Ahoji rovnomenná turistická chata s výčapom. Na sklonku roku 1944 ju vypálili nemeckí vojaci, pretože podozrievali šenkárku zo skrývania partizánov. Podobný osud v roku 1993 postihol aj drevenú zrubovú chatu, ktorú podpálil neznámy pyroman. Každoročne v júli sa na Ahoji zapaľuje vatra zvrchovanosti. V blízkosti kopca pramení Vápenícky potok.

Turistické trasy

Bezprostredne s intravilánom obce susedí lesopark Červená veža. O jeho zalesnenie sa postaral správca piešťanských kúpeľov a vizionár Ľudovít Winter, ktorý dokonca uvažoval nad vybudovaním lanovky z Kúpeľného ostrova na Červenú vežu. V roku 1929 dal na základe projektu Gejzu Gerendaya postaviť reštauráciu Červená veža, ktorá v pôvodnej podobe už neexistuje.

Maliar Janko Alexy dal v roku 1934 postaviť v tejto lokalite vilu, v ktorej sa stretávali známi slovenskí výtvarníci Martin Benka, Miloš Bazovský, Zoltán Palugay a ďalší. Úmysel vybudovať tu slovenskú maliarsku kolóniu nevyšiel pre problémy s pozemkami. Na úpätí lesoparku, bližšie k centru obce, dodnes sídli Dom slovenských spisovateľov.

Z Červenej veže sa turisti i cyklisti cez Beethovenovu alej a neskôr pozdĺž viníc dostanú k niekdajšiemu letohrádku Bakchus vila, kde údajne Ludwig van Beethoven zložil Sonátu mesačného svitu. Z Bakchus vily je to len kúsok k sedlu Havran, ktoré je križovatkou viacerých turistických trás.

Červená značka privedie výletníkov po hrebeni k Zlatému vrchu (480 m. n. m.), ktorý je najvyšším bodom regiónu. Zlatý vrch, rozprestierajúci sa na hranici bananského a moravianskeho chotára, ponúka neopakovateľný výhľad na región. V dávnej minulosti sa na kopci doloval hematit a chalkopyrit, ktorý našim predkom pripomínal zlato.

Vodstvo

Obec Banka sa môže popýšiť bohatým vodstvom. V katastri sa nachádzajú dva potoky a malé jazierko. Zo severu na juh obec ohraničuje obtokové rameno Váhu a neskôr rieka Váh s vodnou nádržou Sĺňava, ktorá vytvára priaznivé podmienky pre najrôznejšie vodné športy a rybolov.

Na Banke sa nachádzajú ložiská liečivého sírneho bahna. Z hĺbky dva kilometre tu na viacerých miestach vyviera termálna minerálna voda, medzi miestnymi prezývaná vajcovka. Typický zápach po vajciach má vďaka vyšišemu obsahu síry. Liečivé bahno je pre svoje antireumatické účinky považované za svetový unikát.

V minulosti Váh neustále menil svoje koryto, čo spôsobovalo, že kúpele sídlili väčšinou v chotári Banky. Tunajšie kúpele sa stali svetoznámymi najneskôr v 16. storočí. Práve teplé pramene lákali do oblasti Banky nielen chorľavých, ale aj pravekých lovcov mamutov a zveri, po ktorých nachádzame početné nálezy – mamutie kly, praveké dielne s ohniskami, kamennú industriu, kovové šperky a pod.

Obyvatelia lokality Hlavina svojpomocne vybudovali rovnomenné jazierko na niekdajšom Husacom námestí. Priezračná voda je domovom kaprov, pstruhov, karasov a ostriežov taktiež zázemím pre Bananské vydry – tak si hovoria miestni otužilci.

Foto: CBS, s. r. o.