Na Kostolec až do doby bronzovej

V Piešťanoch a okolí sa nachádza viacero zaujímavých výletných lokalít. Pripomeňte si ich v krátkosti spolu s nami a dozviete sa fakty, o ktorých ste možno ani netušili. Azda vám pomôžu pri rozhodovaní, kam vyraziť s blízkymi počas víkendu. Dnes vás zavedieme na Kostolec.

Opevnené sídlo veľmoža z obdobia Veľkej Moravy a významná archeologická lokalita je ľahko dostupná z centra Piešťan. Vedie k nej Náučný chodník sv. Cyrila a Metoda vyznačený pri príležitosti okrúhleho výročia príchodu vierozvestcov na územie Veľkej Moravy. Kryje sa s modrou turistickou značkou a pri Kolonádovom moste je osadená tabuľa, z ktorej sa o ňom dozviete viac.

Pri soche Barlolámača môžete začať pešiu i cyklistickú túru. Trasa vedie cez Kúpeľný ostrov a ďalej okolo Váhu. Kostolec je ľahko dostupný z Ducového, zdatnejší turisti môžu zvoliť strmšiu a kratšiu cestu zo strany od obce Hubina.

Veľkomoravský veľmožský dvorec s palisádovým opevním patrí medzi najznámejšie archeologické lokality na Slovensku. Boli tu objavené základy kostolíka, rotundy z 9. storočia. Vďaka tomuto najvýznamnejšiemu objavu bola lokalita vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V druhej polovici 9. storočia mal dôležitú strategickú pozíciu nad brodom cez rieku Váh, ktorý bol súčasťou považskej vetvy jantárovej cesty. Tá spájala severnú a južnú Európu. Archeológovia na tomto mieste našli taktiež stopy osídlenia zo staršej doby kamennej, ale i mladšej doby bronzovej a z obdobia rímskeho cisárstva.

Odmenou pre návštevníkov Kostolca je výhľad na široké okolie. Obdivovať môžu aj murovaný pôdorys predrománskej rotundy. Areál je čiastočne ohradený replikou palisádového opevnenia, ktoré odkazuje na podobu tohto miesta v období Veľkej Moravy.

Priestor, kde sa každoročne konávajú cyrilometodské púte, vynovili pred niekoľkými rokmi. Inštalovali tam nové informačné tabule. Je ich desať, sú dvojjazyčné a turistom i návštevníkom národnej kultúrnej pamiatky z 9. storočia približujú históriu miesta, ktoré má svoj neodmysliteľný genius loci.

Informačný systém vznikol vďaka úsiliu občianskeho združenia Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane a podpore grantového programu. „Prevedie nás od doby bronzovej až po súčasnosť. Zachytáva veľkomoravské obdobie, keď bol na Kostolci ranostredoveký a novoveký cintorín, taktiež archeologickú a nálezovú časť i históriu obce Ducové spojenú s Kostolcom,“ uviedol predseda združenia Vladimír Balaj.

Informačný systém sa začína na oboch príjazdoch do obce, aj od Piešťan, aj od Nového Mesta nad Váhom. Prechádza cez historickú časť „starého“ Ducového, ktorá je výnimočná svojím koloritom tradičnej ľudovej architektúry. Ďalšie tabule nájdete asi po pätnástich minútach pešej chôdze priamo na Kostolci, tie prezentujú archeológiu a najstaršie obdobia – eneolit, dobu bronzovú a železnú.

Záverečná časť sa nachádza priamo na dvorci, kde tabule oboznamujú návštevníkov s archeologickými nálezmi a architektúrou objektov Veľkej Moravy. Tá pozostáva z rotundy, objektov, cintorína, opevnenia a vstupnej brány.

Niektoré nálezy z lokality Kostolec a model opevneného sídla veľmoža sú vystavené v Balneologickom múzeu Imricha Wintera na Beethovenovej 5 v Piešťanoch.

Informácie o Kostolci v skratke:

Magické miesto, z ktorého je nádherný výhľad do okolia
Kostolec sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie nateraz známe pamätníky veľkomoravskej kultúry na Slovensku (9.storočie – začiatok 10. storočia)
Prvé osídlenie sa datuje od paleolitu (26 000 rokov pred Kristom)
Kostolec je národnou kultúrnou pamiatkou
Opevnené včasnofeudálne veľmožské sídlo – dvorec s obytnou výstavbou, vlastníckym kostolom s malým pohrebiskom príslušníkov vládnucej vrstvy a hospodárskymi budovami bolo ohradené valmi a hlbokou priekopou
V súčasnosti sa tam nachádza náznakovo rekonštruovaný veľkomoravský veľmožský dvorec s drevenými palisádami a bránou s demonštrovanými základmi predrománskej rotundy
Zánik dvorca možno spájať s ambíciami Arpádovcov pri rozširovaní územia koncom 10. storočia, kedy hrad Beckov, ktorý leží neďaleko sa ponúkal ako náhrada
Po zániku sa jeho plocha používala až do polovice 19. storočia ako cintorín
Kostolík tak nezanikol, prežil aj posledného pána na Kostolci
Zaujímavosť: Všimli ste si balvany, ktoré sú na Kostolci uložené? Zaujímavosťou je, že tieto ploské kamene ukladali na nových mŕtvych. Tie boli nielen priamo z Kostolca, ale privážali ich z miest vzdialených aj desiatky kilometrov, kde nebohí žili