Na základe iniciatívy občianskych združení Centrum architektúry a Čierne diery vznikla v Dome umenia expozícia, ktorá prezentuje architektonické hodnoty tejto národnej kultúrnej pamiatky. Dom umenia je považovaný za jedno z najcelistvejšie uchovaných diel neskorej moderny na Slovensku. Stavbu v štýle brutalizmu navrhol architekt Ferdinand Milučký, ako umelecký stánok funguje od roku 1980. Dom umenia je prvá účelová stavba divadla, ktorá vyrástla mimo Bratislavy po druhej svetovej vojne. Expozícia bude otvorená v utorky až piatky od 14. do 17. hodiny. Cez víkend sú otváracie hodiny od 14. do 18. hodiny. Vstup do výstavných priestorov je voľný.
Milovaný a zároveň kontroverzný i kritizovaný brutalizmus sa v architektúre prejavoval najmä v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Medzi najznámejšie brutalistické stavby sveta patrí Salk Institute v kalifornskom meste La Jolla, londýnske centrum Barbican či bostonská radnica. V našich končinách je známa napríklad brutalistická budova Novej scény Národního divadla v Prahe alebo Pamätník SNP v Banskej Bystrici. K pokladom brutalizmu patrí aj piešťanský Dom umenia.
„V Dome umenia sa už niekoľko rokov konajú rôzne popularizačné aktivity, cez ktoré približujeme verejnosti architektonickú hodnotu tejto stavby,“ hovorí riaditeľka Domu umenia Edita Bjeloševičová. „Obľúbené sú napríklad komentované prehliadky, počas ktorých môžu ľudia nahliadnuť aj do takých priestorov, kam sa inak nedostanú. Stála expozícia nadväzuje na tieto aktivity a je súčasťou našej snahy zlepšiť prezentáciu hodnôt Domu umenia.“
Budova Domu umenia bola v roku 2022 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Expozícia architektúry vznikla v priestoroch bývalého salónika generálneho riaditeľa filharmónie na prízemí. Realizátorom rozvojového zámeru bola oblastná organizácia cestovného ruchu Rezort Piešťany v spolupráci s OZ Centrum architektúry a Domom umenia Piešťany. „Trnavský kraj sa podieľa na vzniku významnej expozície, ktorá prezentuje architektonické hodnoty tejto národnej kultúrnej pamiatky v Piešťanoch. Je dôležité, aby sme si uvedomovali, aké hodnoty máme aj v modernej architektúre. Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Trnavského kraja v rámci výzvy Podpora regionálneho rozvoja v trnavskej župe,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.
Na finančnej podpore projektu sa okrem Trnavského samosprávneho kraja podieľala aj Krajská inovačná rozvojová agentúra KIRA n. o. v rámci Schémy pomoci na podporu rozvoja cestovného ruchu. Marek Krnáč, zástupca riaditeľa KIRA k tomu dodáva: „Stála expozícia Domu umenia bude mať nepochybne pozitívny efekt aj pri podpore a rozvoji kultúrneho cestovného ruchu. Pomôže propagovať Dom umenia, Piešťany a aj celý región.“
Návštevníci expozície uvidia video prezentácie na štyroch obrazovkách, návrh expozície je zdielne architektonického štúdia Plural. Priestor pôvodného salónika bol obnovený a doplnený, pričom nové prvky nechávajú vyniknúť pôvodnú architektúru.
„Expozícia ponúkne aj informačné brožúry, grafický dizajn brožúr aj expozície vytvorila Barbara Kowalczuková. Za našu oblastnú organizáciu môžem povedať, že radi podporíme každý zmysluplný projekt, ktorý pomôže cestovnému ruchu v našom regióne. Expozícia Domu umenia je nepochybne jeden ztakýchto projektov,“ uvádza Tatiana Nevolná, výkonná riaditeľka Rezortu Piešťany.
O zápis Domu umenia do zoznamu chránených pamiatok sa zaslúžili viaceré osobnosti architektúry v spolupráci so združením Čierne diery, ktoré sa venuje propagácii priemyselnej architektúry a zabudnutých miest Slovenska. Pôvodný dizajn Domu umenia z rokov 1974 až 1980 je u nás ojedinelý úkaz, v budove sa zachoval takmer nedotknutý.
„Napokon vždy aj proti mojej vôli dochádzam k jednoduchosti. Belosť a kolorit ľudovej architektúry som sa snažil preložiť do modernej betónovej stavby. Som posadnutý jednoduchosťou, hranami, presnosťou,“ charakterizoval svoj prístup architekt Ferdinand Milučký, ktorého v začiatkoch ovplyvnila práca otca – klampiara. „Tam sa pre mňa stala dominantou stena. Stenu chápem tak, že musí vyústiť do hrany a tú hranu musí byť v priestore cítiť. Nikdy nezabudnem, ako otec dbal, aby boli miesta, kde sa stretli jednotlivé plochy, absolútne presné, rovné. Svet som začal vnímať cez tabuľu plechu.“
