Celé generácie si vychutnávajú BB puding vďaka mužovi z Piešťan

Nad miskou sladkej dobroty si len málokto spomenie na nezlomného Ľudovíta Wintera.

Ruku hore, kto ho nikdy nejedol! Poznajú ho dnešné deti, jedli ho v detstve aj ich rodičia, dokonca i prarodičia. Nad miskou voňavého pudingu si však sotva niekto spomenie na nezlomného muža, ktorému vďačíme za známu sladkú dobrotu.

Prežil niekoľko režimov, majiteľov, odolal náporu zahraničných výrobkov aj všetkým stravovacím módnym trendom. BB puding je skrátka klasika, ktorá sa neodmysliteľne spája s detstvom celých generácií Slovákov. Len málokto z nich však vie, že za zrodom tejto tradičnej maškrty je muž, ktorý sa zaslúžil o budovanie a svetovú slávu piešťanských kúpeľov – Ľudovít Winter.

Zlatá éra Winterovcov

Za premenu obce na mesto a za jeho následnú slávu vďačia Piešťany rodine Winterovcov. Bratia Ľudovít a Imrich pretavili svoje odvážne predstavy do konkrétnej podoby vďaka kombinácii obchodného ducha, veľkého podnikateľského talentu a citu pre spoločenské potreby, ktorý by sme dnes nazvali spoločenskou zodpovednosťou. Pod ich vedením sa obec na Dolnom Považí zmenila na mesto s vyasfaltovanými ulicami, vodovodom, kanalizáciou, nemocnicou. Okrem toho zveľaďovali Winterovci s vedomím obrovského potenciálu piešťanské kúpele, ktoré pod ich vedením prvýkrát zažili svetovú slávu. Pre klientov z vyššej spoločnosti nechali postaviť secesný hotel Thermia Palace s kúpeľným domom Irma, čím výrazne zvýšili kúpeľný štandard a pritiahli do Piešťan klientelu z celého sveta. Winterovci stoja aj za mnohými ďalšími projektmi, bez ktorých by Piešťany neboli Piešťanmi. Kúpeľný dom Pro Patria, Kúpeľná dvorana – Kursalon uprostred parku, Balneologické múzeum, neviditeľná niť sa ťahá cez Piešťany a spája meno Winter napríklad aj s tunajším kinom či strednou školou na Námestí SNP.

Myslel aj na deti

Nesmieme zabudnúť ani na budovu mlyna, ktorú dali Winterovci postaviť po prvej svetovej vojne, keď sa nedalo spoliehať na pravidelný prísun potravinových prídelov. Mlyn dostal meno po dcére Ľudovíta Wintera – Ruženin – čo sa však neujalo, a tak mu ostal názov Ružový. Počas druhej svetovej vojny sa v arizácii židovského majetku dostal mlyn spolu s kúpeľmi do rúk štátu a Ľudovít Winter do koncentračného tábora. No ani táto strašná skúsenosť ho nezlomila. Po návrate domov, do Piešťan, videl všade nedostatok výživy, a to najmä na deťoch. Vtedy sa opäť prebudil jeho nezlomný podnikateľský duch a v roku 1945 založil firmu Panvita na výrobu potravín. O ich vývoj sa postarali odborníci z oblasti dietológie, potravinárskej chémie a pediatrie. A práve tam a vtedy sa zrodil BB puding, ale aj piškóty, Marína a Indian keksy, ktoré pomáhali postaviť sa na nohy vyhladnutým deťom aj dospelým. Múku do všetkých týchto výrobkov mlel Ružový mlyn. Puding sa predával najskôr v lekárňach, neskôr v obchodoch a vyrába sa dodnes.

Kto bol Ľudovít Winter

Narodil sa v novembri 1870 rodičom Alexandrovi a Henriete. Keď mal devätnásť rokov, jeho otec Alexander si prenajal od grófa Františka Erdödyho piešťanské kúpele a do ich riadenia zapojil aj Ľudovíta. Ten niesol už ako dvadsaťročný veľkú zodpovednosť a po otcovej smrti prebral v roku 1909 vedenie kúpeľov. Počas jeho pôsobenia vybudovali v Piešťanoch významné stavby, napríklad Robotnícku nemocnicu, Kursalon, Františkove kúpele, Pro Patriu aj hotel Thermia Palace s kúpeľným domom Irma. Ľudovít Winter zveľadil nielen kúpele, ale aj mesto Piešťany, ktoré za jeho éry dostalo asfaltové ulice, chodníky a námestia, vodovod, kanalizáciu či reguláciu Váhu. Po vzniku Slovenského štátu bol Ľudovít Winter pre svoj židovský pôvod perzekuovaný a v roku 1944 ho deportovali do Serede a odtiaľ do Terezína. V čase oslobodenia mal 75 rokov. Po znárodnení kúpeľov v roku 1948 žil v chudobe a ústraní, a hoci mal zakázaný vstup na Kúpeľný ostrov, na Piešťany nezanevrel. Tam aj zomrel vo veku 98 rokov, pochovaný je na piešťanskom cintoríne.